Strom sa pozná po ovocí - vyjadrenie k ,,pani Anke''

K téme pani Anky bolo pre médiá povedané pomerne veľa. Nikto nevedel, v akom prostredí žije. Nikdy nikoho z obecných pracovníkov či členov sociálnej komisie nevpustila dovnútra. Ani susedov, inak by nám to oznámili. Áno, to prostredie bolo naozaj strašné.

Napriek tomu, bez vedomosti o interiéri domu, po dosiahnutí seniorského veku sociálni pracovníci postupne vysvetľovali pani Anke, že bude o ňu lepšie postarané v zariadení pre seniorov. Napokon v roku 2020 privolila a úrad podal žiadosť o jej umiestnenie do Domova sociálnych služieb sv. Michala, n.o. v Závode. Pretože je to najbližšie. Keď obec vystavia vlastné zariadenie pre seniorov, môže byť jej prvým klientom. Pravdou však je, že keď sme ju v nedeľu, po zaistení umiestnenia zo strany Úradu BSK, viezli v aute do DSS Stupava a viedli diskusiu na rôzne témy, pobytu v „ústave“, ako zariadenie nazývala, sa bránila.     

Obec k takýmto a podobným prípadom nie je ľahostajná. Sociálni pracovníci nie sú bezcitné monštrá. Za posledné dva roky riešil úrad tri pomerne ťažké prípady spoluobčanov, ktorí boli bez domova, bez príjmu, bez zdravia a príbuzných.

Bezdomovec Igor, ktorý nemal v obci ani len trvalý pobyt. Sociálna práca úradu trvala niekoľko týždňov, kým sa mu podarilo vybaviť prepadnutý občiansky preukaz, kartičku poistenca, vyplácanie starobného dôchodku a ubytovanie.

Alebo osamelý bezdomovec Marián, ktorý po amputácii dolnej končatiny a silnej poruche zraku mal byť dovezený rovno z nemocnice pred úrad s dovetkom, že je to naša starosť. Áno, aj toto sa podarilo vyriešiť a dnes je tento občan obce umiestnený v zariadení sociálnej starostlivosti a časť nákladov s jeho pobytom je uhrádzaných z obecného rozpočtu.

Pracovali sme tiež s pánom Jánom občanom obce, ktorého našli v susednej obci na hranici prežitia a ktorému sme pomáhali s pomerne komplikovaným umiestňovaním v zariadeniach sociálnych služieb a dlhý čas sme sa podieľali na nákladoch spojených so starostlivosťou o jeho osobu, ktoré neskôr na seba prebral Úrad BSK.

Alebo pán Ferdinand, taktiež muž s komplikovanou diagnózou a sociálnou situáciou za ktorého obec dopláca poplatky spojené s pobytom v zariadení pre seniorov už 4 roky.

Strom sa pozná po ovocí...

Všetky vyššie uvedené prípady mali niečo spoločné, obec sa o nich dozvedela od občanov či vzdialenej rodiny a mala čas sa im venovať. A bola úspešná. Ak by úrad vedel o skutočnom stave bývania pani Anky, pracoval by obdobne. Žiaľ takéto prípady nevieme vyriešiť za 48 hodín. Pokiaľ úrad pochybil, bude niesť zodpovednosť.

A aj kvôli takýmto a podobným prípadom je dobré, že v obci bude čoskoro vybudované vlastné zariadenie pre seniorov.