História obce Veľké Leváre

Archeológia

Vyvýšená poloha obce Veľké Leváre voči okolitej krajine znamenala strategickú výhodu a z toho dôvodu bola vyhľadávaným miestom pre osídlenie od najstarších čias. 

Vzhľadom na skutočnosť, že táto lokalita je kontinuálne osídlená dodnes, sú možnosti archeologického výskumu značne obmedzené. Preto sotva niekedy komplexne spoznáme praveké dejiny lokality Veľkých Levár.

V levárskom chotári bol archeologickým výskumom zistený sídliskový objekt z mladšej doby bronzovej (velatická kultúra, 1250-1000 pred Kristom).

Najstaršia písomná zmienka

Problematika najstaršej písomnej zmienky o Veľkých Levároch nie je zatiaľ uzavretá. V roku 1377 daroval uhorský kráľ Ľudovít Veľký svätojurským grófom Teumlinovi (Tomášovi) a Petrovi dediny Gajary a Malé Leváre. Zmienka o Malých Levároch sa považuje za nepriamu informáciu o existencii aj Veľkých Levár. V roku 1378 bol spomínaný gróf Tomáš vovedený do vlastníctva Gajár a Malých Levár, pričom sa vykonala aj obchôdzka hraníc týchto dedín. Ako účastníci tejto obchôdzky sa už priamo spomínajú aj richtár a obyvatelia Veľkých Levár (Noglew), čo je najstaršou hodnovernou priamou zmienkou o našej dedine. Veľké Leváre sa tu uvádzajú ako kráľovská dedina, to znamená, že patrili priamo uhorskému kráľovi a zatiaľ neboli v súkromných rukách.

Otvorenou zostáva písomná zmienka z roku 1323. Existuje písomná zmienka z roku 1323, ktorá by mohla hovoriť o našej dedine. Kontext listiny však nedovoľuje so stopercentnou istotou tvrdiť, že ide o naše Veľké Leváre. A hoci niektorí historici tento názor zastávajú, text si ešte vyžaduje dôkladnú analýzu.

Dôležité je pripomenúť, že dátum najstaršej písomnej zmienky nie je dátumom vzniku obce. Obec existovala už dávno pred prvou zmienkou. Dosvedčuje nám to v prípade Veľkých Levár aj etymológia názvu.

Názov obce

O názve Veľkých Levár existuje niekoľko nesprávnych ľudových etymológií. Napríklad, že sa nachádzajú na ľavom brehu rieky Moravy (ľavá → levá), alebo podľa latinského výrazu elevare, resp. levare, čo značí dvíhať (obec leží na kopci). 

Treba si uvedomiť, že názov obce vznikol v čase jej založenia a nie v dnešnej dobe. V priebehu storočí prešiel vývinom. Najstaršie formy názvu, zachované zo 14. a 15. storočia, sú dobovými zápismi maďarských slov „veľký“ (nagy) a „strieľať“ (lő). Čo najznačuje, že obec dostala názov podľa vojenskej posádky lukostrelcov, ktorá v nej sídlila. Takéto posádky, prevažne sikulského etnika, boli rozmiestnené po Záhorí ako pohraničnom regióne približne od polovice 11. do polovice 12. storočia. Čiže niekedy do tohto obdobia by sme mohli klásť vznik názvu obce a zrejme aj vznik obce samotnej.

Z maďarského tvaru názvu sa vyvinula poslovenčená forma Leváry (písomne doložená najskôr v roku 1460).

Obecné symboly

Najstaršie pečatidlo s vyobrazením obecného erbu pochádza z roku 1525. Ďalšie pečatidlo poznáme z 18. storočia. Obidve zobrazovali postavu Panny Márie medzi dvomi anjelmi. Motív kostola sa používa od 19. storočia a na tento nadväzuje aj v súčasnosti platný obecný erb. 

Oficiálny opis erbu: V modrom štíte na zelenej pažiti strieborné priečelie dvojvežového kostola. Tento erb bol vytvorený podľa obecného pečatidla z 19. storočia. Jeho autorom je akademický maliar Ján Švec. Prijatý bol 16. októbra 1991 (signatúra Heraldického registra SR: V-9/1991).

Vlajku tvoria tri horizontálne pruhy – modrý, biely a modrý. Pričom biely pruh má dvojnásobnú šírku. Vlajka je ukončená dvomi zástrihmi do tretiny jej dĺžky.

V súčasnosti obec používa okrúhlu pečať s obecným erbom a kruhopisom OBEC VEĽKÉ LEVÁRE.

Kaštieľ

V roku 1723 dali postaviť nad Rudavou kaštieľ Koloničovci, vtedajší zemepáni Veľkých Levár. Stojí na mieste svojho staršieho predchodcu. Ide o jednoposchodovú trojkrídlovú barokovú stavbu s viac ako 70 miestnosťami. Kaštieľ je umiestnený v parku s rozlohou 14 hektárov. V závere 19. storočia prešiel kaštieľ do vlastníctva rodu Wenckheim. V roku 1931 ho Anton Wenckheim predal aj s parkom Rádu sv. Uršuly (uršulínkam). V roku 1941 od nich kaštieľ odkúpilo ministerstvo vnútra a bol v ňom zriadený psychiatrický liečebný ústav. V roku 1944 tu zriadila najprv nemecká armáda a po prechode frontu v roku 1945 nakrátko zase sovietska armáda poľnú nemocnicu. Potom sa sem opäť vrátil psychiatrický liečebný ústav. Fungoval až do konca roka 2004, kedy odišli pacienti a do konca januára 2005 aj zamestnanci. Odvtedy kaštieľ pustne. Jeho majiteľom je Univerzitná nemocnica Bratislava.

Kaštieľ a jeho park je od roku 1963 zapísaný v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Rímskokatolícky kostol

Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie dal v rokoch 1729-1733 postaviť vtedajší zemepán mestečka Veľké Leváre, viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kolonič. Ide o dvojvežový barokový jednoloďový kostol s dĺžkou 44 m, šírkou 16 m a výškou 23 m. Výška veží je 46 m. Hlavný oltár bol pôvodne v neskorobarokovom štýle, v 80. rokoch 18. storočia ho upravili do luisézneho štýlu (štýlu raného klasicizmu za vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.). Ide o najväčší a slohovo najhodnotnejší luisézny oltár na Slovensku. Popri ňom je v kostole ešte šesť bočných oltárov. Medzi rokmi 1996 a 2005 boli všetky oltáre zreštaurované. 

V krypte pod kostolom sú pochovaní členovia koloničovského a wenckheimovského rodu. Ďalší z nich sú v krypte pred kostolom. 

Kostol je od roku 1963 zapísaný v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Evanjelický a. v. kostol

Evanjelici vo Veľkých Levároch začali stavať svoj kostol v roku 1787 a dokončili ho už o tri roky. V roku 1791 bol slávnostne posvätený. V roku 1799 pri ňom postavili aj farskú budovu. Dnešná evanjelická fara pochádza z roku 1902. V roku 1800 daroval mlynár Michal Mandelík kostolu organ. Druhý organ si zbor kúpil v roku 1831. Dnešný organ pochádza z roku 1870 a v roku 1964 bol elektrifikovaný.

Kostol v roku 1823 postihlo nešťastie v podobe požiaru, avšak vďaka rýchlej oprave už v nasledujúcom roku opäť slúžil svojmu účelu. Kostol pôvodne nemal vežu. Od roku 1860 vedľa neho stála drevená zvonica s tromi zvonmi. Veľkou opravou prešiel kostol aj fara v roku 1876 a opäť v roku 1891.

V roku 1938 bola ku kostolu pristavená veža. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený, preto následne opäť prešiel rekonštrukciou.

Habáni a Habánsky dvor

Habáni (novokrstenci, anabaptisti) vznikli v 16. storočí vo Švajčiarsku ako jeden z protestantských prúdov reformácie. Svojím životom sa snažili priblížiť k starokresťanským ideálom. Vyznačovali sa komunitným spôsobom života so spoločným vlastníctvom. Jediným základom viery pre nich bola Biblia.

Do Veľkých Levár prišli v roku 1588 z Brodského. Bol im vyčlenený priestor na juhozápadnom okraji obce, kde si postupne vybudovali jeden z najväčších dvorov na Slovensku. Postavili si remeselnícke dielne predovšetkým na výrobu keramiky a nožov, mlyn, pivovar, kúpele. Počas 17. storočia bol habánsky dvor viackrát spustošený povstalcami, cisárskymi vojskami, Turkami, či dokonca veľkolevárskymi obyvateľmi. V roku 1655 tu len za jeden mesiac zomrelo až 260 osúb na mor. Tieto udalosti mali za následok skoncovanie so spoločným hospodárením. 

V 18. storočí boli habáni rekatolizovaní jezuitmi a františkánmi. V tomto období (1760) vznikla aj kaplnka Navštívenia Panny Márie. Habánska obec mala svojho richtára, kňaza i učiteľa. V roku 1863 došlo na základe dohody k spojeniu s obcou Veľké Leváre, pričom si spomenutých predstaviteľov zachovali až do roku 1918.

Veľkolevársky habánsky dvor pozostáva zo dvoch štvorcových námestí. Habánske domy boli stavané z nepálených tehál so širokými stenami. Vysoké strechy sú povestné používaním krytiny zo slamy namáčanej v hline, ktorá odolávala aj ohňu. V roku 1981 bol habánsky dvor vo Veľkých Levároch vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

V roku 1970 bol zrekonštruovaný Iszerov dom a v ňom do roku 1989 zriadené habánske múzeum. Múzeum je opäť otvorené od konca roka 2006 ako stála expozícia Záhorského múzea v Skalici.

Stĺp hanby

Stĺp hanby (pranier) pochádza asi zo začiatku 18. storočia. pohyblivá kovová ruka s mečom na vrchole stĺpa symbolizuje právo meča (hrdelné právo) mestečka Veľké Leváre. Znamená to, že v prípadoch súdu zločincov malo právo udeliť aj najvyšší trest – trest smrti. Pre tieto prípady bolo vyčlenené miesto na vŕšku severne od mestečka – Šibeňák.

Menšie priestupky boli trestané vystavením previnilca na určitú dobu verejnej hanbe. Previnilca pripevnili na stĺp hanby, aby sa mu ľudia posmievali a zároveň, aby on ostatných odstrašoval od podobných priestupkov. Z toho dôvodu umiestnili stĺp na vtedajšej hlavnej ulici, kde sa pohybovalo najviac ľudí.

Stĺp hanby vo Veľkých Levároch je od roku 1963 zapísaný v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Školy

Správy o škole vo Veľkých Levároch spred 17. storočia nemáme. To však len znamená, že tu neexistovala samostatná budova školy, ale nie, že by sa tu nevyučovalo.

V 16. storočí začali vznikať aj protestantské školy. Vieme, že vo Veľkých Levároch vznikla evanjelická škola asi na prelome 16. a 17. stor. A práve o evanjelickom učiteľovi existuje najstaršia písomná zmienka z roku 1611. V roku 1634 pochádzal evanjelický učiteľ z Moravy a učil asi 20 detí. Táto škola fungovala do roku 1674.

Veľké Leváre sú špecifické pomerne veľkým počtom škôl. Od 17. storočia tu fungovala katolícka, evanjelická a habánska škola a v 20. storočí pribudli viaceré ďalšie.

V roku 1760 postavili vo Veľkých Levároch budovu rímskokatolíckej ľudovej školy (dnes Reštaurácia Verde a Klub dôchodcov). Mala dve triedy (od roku 1912 tri). V roku 1785 si znovu zriadili školu aj evanjelici v priestoroch fary. V roku 1885 vedľa evanjelickej fary postavili novú budovu evanjelickej školy s jednou triedou a učiteľským bytom. V roku 1822 si vo Veľkých Levároch postavili vlastnú školu aj habáni. Mala jednu triedu a učiteľský byt. Chodilo do nej okolo 30 detí, mali vlastného učiteľa, vyučovalo sa po nemecky.

V roku 1896 zanikla habánska škola. Chlapci z nej prešli do katolíckej ľudovej školy a dievčatá do dvojtriednej dievčenskej školy v kláštore Hubertinum.

Na začiatku 20. storočia existovala vo Veľkých Levároch aj židovská škola. Bola to jedna trieda pristavená k židovskej modlitebni vedľa katolíckej fary, v ktorej sa učili náboženstvo a hebrejčinu aj žiaci z Malých Levár a Závodu. Škola zanikla v roku 1918.

V roku 1919 zriadili vo Veľkých Levároch dvojtriednu učňovskú školu pre učňov z Veľkých a Malých Levár a Závodu. Fungovala do roku 1939.

Pre deti z roľníckych rodín vznikla v roku 1924 ľudová hospodárska škola. Bola dvojtriedna a dôraz sa v nej kládol na vyučovanie praktických hospodárskych predmetov. V rokoch 1926-1928 bolo v nej vyučovanie prerušené a po jeho obnovení už bol o túto školu len malý záujem.

V roku 1928 vo Veľkých Levároch vznikla štátna meštianska a ľudová škola. V rokoch 1928-1929 jej postavili samostatnú budovu nad kaštieľom. Meštianska škola sa síce do novej budovy presťahovala už v júni 1929, no k slávnostnému otvoreniu došlo 29. mája 1930. Prítomný bol vtedajší minister školstva a národnej osvety Ivan Dérer, bývalý minister školstva a veľkolevársky rodák Anton Štefánek a ďalší významní činitelia. V roku 1930 do nej prešli aj žiaci z evanjelickej školy. Postupne bolo otvorených 5 tried. 

V rokoch 1927-1930 bojovala o svoju existenciu chlapčenská katolícka ľudová škola, no napokon sa ju podarilo udržať a fungovala paralelne s meštianskou školou.

Ku zmenám v školstve došlo v období druhej svetovej vojny (1939-1945). V tých rokoch v Levároch fungovala iba katolícka ľudová škola, obnovená evanjelická škola a v rokoch 1941-1945 súkromná dvojtriedna nemecká škola s dvomi učiteľmi.

Po roku 1945 bolo jednou z priorít Komunistickej strany poštátnenie školstva. Školy vo Veľkých Levároch boli tiež poštátnené. Zlúčili sa do obnovenej štátnej meštianskej školy, takže mala do 400 žiakov, pričom ju navštevovali aj deti z viacerých okolitých dedín. V roku 1953 bola meštianska škola zrušená a stala sa osemročnou strednou školou so 17 triedami. Fungovala vo dvoch budovách – meštianke a v Hubertíne. Chodilo do nej až do 800 žiakov. 

V roku 1985 začali stavať novú školskú budovu. Slávnostne bola otvorená 9. septembra 1991. Súčasťou dvadsaťtriednej školy je telocvičňa, kuchyňa, jedáleň, knižnica a čitáreň. Začalo ju navštevovať 472 žiakov, ktorých učilo 33 učiteľov. 1. novembra 1993 sa do tejto budovy presťahovala aj materská škola. V 90. rokoch 20. storočia sa počet žiakov základnej školy pohyboval pod hranicou 450. V polovici roku 2004 vznikol spoločný školský obvod Veľké a Malé Leváre pre žiakov 5. – 9. ročníka. 1. januára 2005 sa základná škola zlúčila s materskou školou.

Mlyny

Cez Veľké Leváre tečie potok Rudava, ktorého vodnú energiu naši predkovia využívali na pohon mlynov. Už v roku 1595 v urbári veľkolevárskeho panstva sa spomínajú dva mlyny. 

Najvyššie na toku Rudavy v levárskom chotári sa nachádza objekt píly, založenej v roku 1917. Pri nej fungoval mlyn, v ktorom bola v roku 1919 zriadená aj vodná elektráreň. Mlyn od grófa Wenckheima kúpil Ferdinand Tihlárik.

Ďalším v poradí bol mlyn v kaštieli. Wenckheimovci ho využívali aj na výrobu elektrickej energie pre kaštieľ.

Tretí mlyn sa nachádzal na okraji obce pod habánskym mlynom. Je známy ako mlyn na Kaniži alebo Dopjerov mlyn. V roku 1921 ho odkúpil dovtedajší prenájomca Ján Dopjera. Mlyn v roku 1977 vyhorel a dnes už neexistuje.

Posledný z mlynov, nazývaný Fajtákovský, stál na sútoku dvoch ramien Rudavy. Taktiež už neexistuje.

Na toku Rudava stála v minulosti budova podobná mlynu – brusiareň. Ľudovo sa jej hovorilo šlauférňa. Slúžila na brúsenie nožov, kôs a rozličného náradia. Zanikla asi v 40. rokoch 20. storočia. Bola jednou z habánskych remeselníckych dielní.

Prievoz

Už z roku 1378 sa nám zachovala písomná správa, ktorá hovorí o činnosti na rieke Morave v priestore neskoršieho veľkolevárskeho prievozu. K tomuto miestu viedla cesta a zhromažďovalo sa tam drevo na ďalšiu prepravu po rieke.

Prvý doklad o prevoze kompou je z roku 1646. Vlastníkom prievozu i mýta z neho vyberaného bolo veľkolevárske panstvo. Zrejme však oň nejakým spôsobom prišlo, pretože Ladislav Kolonič v roku 1745 žiadal, aby mohol opätovne vyberať mýto na prievoze. Možno predpokladať, že Koloničovci prievoz už od jeho prvopočiatku prenajímali. 

Na prevoz cez rieku sa používal čln a kompa. Čln previezol najviac 6 ľudí a vozilo sa ním nielen do Drősingu, ale aj do Sierndorfu a Jedenspeigenu, ktoré tiež patrili Koloničovcom. Kompa kotvila približne o 100 m nižšie na rieke. Podľa dokladu z rokov 1887-1888 sa na ňu zmestilo asi 190 ľudí alebo 16 koní alebo 4 vozy zapriahnuté párom koní. Neskôr ju pravdepodobne nahradila menšia kompa. 

Pri prístavisku stála krčma (na slovenskej aj rakúskej strane). Štefan Wenckheim v roku 1918 prievoz aj s krčmou a ďalšími budovami odpredal dovtedajšiemu nájomcovi krčmárovi Antonovi z habánskej rodiny Tittlovcov. Prievoz však po roku 1918 stratil svoj význam, pretože bol zamedzený voľný prechod do a z Rakúska. K prievozu bola umiestnená pohraničná stráž a prechod bol možný iba s cestovným pasom alebo legitimáciou. Poslednými prievozníkmi boli Umlauf a Masaryk. Prievoz cez rieku Moravu definitívne zanikol v roku 1948.

Kláštor Hubertinum

V roku 1884 zomrela manželka grófa Štefana Wenckheima Huberta, rodená Koloničová. Na jej pamiatku daroval v roku 1892 Štefan Wenckheim a jeho svorka grófka Adalberta Koloničová rehoľným sestrám Dcéry Božskej lásky budovu, v ktorej si zriadili kláštor a pomenovali ho na počesť Huberty Hubertinum. Budovu prevzala osobne zakladateľka kongregácia Františka Lechnerová. 

Sestry zriadili v kláštore detskú opatrovňu a dievčatá priúčali ručným prácam. Od školského roka 1896-1897 otvorili v Hubertine dievčenskú ľudovú školu. 

Kláštor zanikol v roku 1950 a budova slúžila obci na školské účely. V roku 1994 sa rehoľné sestry kongregácie Dcér Božskej lásky vrátili do Veľkých Levár a od záveru roku 1996 opäť bývajú v obnovenom kláštore.

Niektoré známe osobnosti, ktoré sa narodili vo Veľkých Levároch

Alojz Bernhauser (1897-1958) – rehoľný kňaz, misionár (Papua-Nová Guinea, Austrália)

Ján Boskovič (1765-1838) – katolícky kňaz, bratislavský prepošt, spisovateľ

Mikuláš Čermák (1920-1990) – rehoľný kňaz, misionár (Japonsko)

Žigmund Schordann (1794-1862) – lekár univerzitný profesor

Anton Štefánek (1877-1964) – politik, minister školstva a národnej osvety, sociológ, rektor Univerzity Komenského v Bratislave

Niektoré známe osobnosti, ktoré bývali vo Veľkých Levároch

Martin Čulen (1823-1894) – riaditeľ slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom

Ján Maliarik (1869-1946) – evanjelický kňaz, spisovateľ, filozof

František Hečko (1905-1960) – spisovateľ, básnik, redaktor

Ladislav Slovák (1919-1999) – dirigent Slovenskej filharmónie


Mgr. Pavol Vrablec, PhD.


kostol, pýcha obcezrekonštruovaná kaplnka so slnečnými hodinamikaštieľ v obci